97/1963 Zb. ZÁKON
zo 4. decembra 1963
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Zmena:158/1969 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1970
Zmena:234/1992 Zb. s účinnosťou od 1.júla 1992
Zmena:264/1992 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1993
Zmena:48/1996 Z. z. s účinnosťou od 27.februára 1996
Zmena:510/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2003
Zmena:589/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2004
Zmena:382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2004
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005
Zmena:336/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.augusta 2005
Zmena:273/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2007
Zmena:384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.októbra 2008
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
Úvodné
ustanovenia
§ 1
Účel zákona
Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú
občianskoprávne obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s
medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť
postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie
o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.
§ 2
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný
na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
ČASŤ I
USTANOVENIA KOLÍZNE A O PRÁVNOM POSTAVENÍ CUDZINCOV
Oddiel
1
Kolízne ustanovenia
§ 3
Spôsobilosť
(1) Spôsobilosť osoby na práva a na právne úkony sa spravuje, ak sa v tomto
zákone neustanovuje niečo iné, právnym poriadkom štátu, ktorého je
príslušníkom.
(2) Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej
uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.
§ 4
Právne úkony
Pokiaľ nie je ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné
niečo iné, spravuje sa platnosť právneho úkonu, ako aj následky jeho
neplatnosti tým istým právnym poriadkom ako účinky právneho úkonu; pokiaľ však
ide o formu, postačí, ak sa urobilo zadosť právu miesta, kde došlo k prejavu
vôle, vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva, predpisoval
písomnú formu úkonu ako podmienku jeho platnosti.
Vecné
práva
§ 5
Vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto
zákone alebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde
je vec.
§ 6
Vznik a zánik vecných práv k hnuteľným veciam sa spravuje právom miesta, kde
vec bola v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik tohto
práva. Ak ide o vec, ktorá sa podľa zmluvy prepravuje, posudzuje sa vznik a
zánik týchto práv podľa práva miesta, odkiaľ bola vec odoslaná.
§ 7
Ustanovenia o zápisoch do verejných kníh platné v mieste, kde nehnuteľnosť je, sa
použijú i vtedy, keď právny dôvod vzniku, zániku, obmedzenia alebo prevodu
knihového práva sa posudzuje podľa iného právneho poriadku.
§ 8
Vydržanie sa spravuje právom miesta, kde bola vec na začiatku vydržacej doby.
Vydržateľ sa však môže dovolať právneho poriadku štátu, na území ktorého sa
vydržanie vykonalo, ak od času, keď vec bola v tomto štáte, sú podľa právneho
poriadku tohto štátu splnené všetky podmienky vydržania.
Záväzkové
práva
§ 9
Voľba práva
(1) Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich
vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť
i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
(2) Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne
ustanovenia zvoleného právneho poriadku.
(3) Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich
vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
§ 10
(1) Ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú
právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného
vzťahu.
(2) Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla
spravujú:
a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko)
predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy;
b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť;
c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom
miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia
zmluvy;
d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom sídla
(bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy;
e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto
vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy;
f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde
má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva
činnosť, v čase uzavretia zmluvy;
g) zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie
ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
(3) Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla
právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak
nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi
prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva
uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu
na uzavretie zmluvy.
§ 11
Právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách, zabezpečení a
následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z
povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 11a
Zrušený predpisom 589/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 3. 2004
§ 12
Pokiaľ ide o hnuteľnosti, spravujú sa vo vzťahu medzi stranami právnym
poriadkom určeným podľa § 9 až 11 aj tieto otázky:
a) okamih, od ktorého na nadobúdateľa prechádza oprávnenie nakladať vecou,
b) okamih, od ktorého má nadobúdateľ právo na plody a úžitky prevádzanej veci,
c) okamih, ktorým nebezpečenstvo škody na prevádzanej veci prechádza na
nadobúdateľa,
d) okamih, ktorým právo na náhradu škody vzniknuté v súvislosti s prevádzanou
vecou prechádza na nadobúdateľa,
e) výhrada vlastníckeho práva k prevádzanej veci.
§ 13
(1) Premlčanie záväzkových práv sa spravuje tým istým právnym poriadkom ako
záväzkové právo samo.
(2) Započítanie sa spravuje, pokiaľ z požiadavky rozumného usporiadania
právneho pomeru nevyplýva niečo iné, tým istým právnym poriadkom ako
pohľadávka, proti ktorej smeruje započítanie.
§ 14
Právne pomery vzniknuté z jednostranných právnych úkonov sa spravujú právnym
poriadkom štátu, v ktorom má dlžník bydlisko (sídlo).
§ 15
Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv
a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo
miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.
Pracovné
právo
§ 16
(1) Pomery z pracovnej zmluvy sa spravujú - pokiaľ sa účastníci nedohodnú na
niečom inom - právom miesta, kde pracovník vykonáva prácu. Ak však pracovník
vykonáva prácu v jednom štáte na základe pracovného pomeru s organizáciou,
ktorá má sídlo v inom štáte, je rozhodujúce právo sídla organizácie, okrem ak
by šlo o osobu, ktorá má bydlisko v štáte, kde sa práca vykonávala.
(2) Pracovné pomery pracovníkov dopravných podnikov sa v železničnej a cestnej
doprave spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej doprave právom
miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa
doprava vykonáva.
Dedičské
právo
§ 17
Dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol
poručiteľ príslušníkom v čase smrti.
§ 18
(1) Spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej
prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase
prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy
robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné.
(2) Forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v
čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého
bol závet urobený. To isté platí o forme zrušenia závetu.
Rodinné právo
Vzťahy
medzi manželmi
§ 19
Spôsobilosť osoby uzavrieť manželstvo, ako aj podmienky pre jeho platnosť sa
spravujú právom štátu, ktorého je táto osoba príslušníkom.
§ 20
Forma uzavretia manželstva sa spravuje právom miesta, kde sa manželstvo
uzaviera.
§ 20a
Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred
orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej
republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala
žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného
práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho
spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je
príslušníkom.
§ 21
(1) Osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto
vzťahy právom slovenským.
(2) Dojednaná úprava manželského majetkového práva sa posudzuje podľa právneho
poriadku, ktorý bol pre majetkové vzťahy manželov rozhodujúci v čase, keď k
úprave došlo.
§ 22
(1) Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi
ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych
štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
(2) Ak by bolo potrebné podľa odseku 1 použiť cudzí právny poriadok, ktorý by
zrušenie manželstva rozvodom nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne
obťažných, avšak manželia alebo aspoň jeden z nich žije v Slovenskej republike
dlhší čas, použije sa slovenské právo.
(3) Tieto ustanovenia sa použijú i pri vyhlásení manželstva za neplatné alebo
pri zistení, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzťahy
medzi rodičmi a deťmi
§ 23
(1) Určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom
štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
(2) Ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť
alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
(3) Na platnosť uznania rodičovstva postačí, ak sa stane podľa práva štátu, v
ktorom k uznaniu došlo.
§ 24
(1) Vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností
rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak
si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní
výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
(2) Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak
niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva
rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej
republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
(3) Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.
(4) Na účely tohto ustanovenia sa za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí,
ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich
domovskom štáte, ako aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, považuje
územie Slovenskej republiky.
§ 24a
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má
dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v
ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
§ 25
(1) Nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú
sa právom štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.
(2) Ak matka dieťaťa, ktorá je cudzou štátnou príslušníčkou, má bydlisko v
Slovenskej republike a otec dieťaťa je slovenským príslušníkom, nároky matky
dieťaťa sa spravujú podľa slovenského práva.
§ 26
(1) Osvojenie sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého je osvojiteľ.
(2) Ak osvojujúci manželia majú rôznu štátnu príslušnosť, musia sa splniť
podmienky právnych poriadkov oboch manželov.
(3) Ak by bolo potrebné podľa odsekov 1 a 2 použiť cudzí právny poriadok, ktorý
by osvojenie nedovoľoval alebo len za okolností mimoriadne obťažných, avšak
osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov žije v Slovenskej republike
dlhší čas, použije sa slovenské právo.
§ 26a
Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa
spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
§ 27
Či pri osvojení a podobných vzťahoch je potrebné privolenie dieťaťa alebo iných
osôb a orgánov, treba posúdiť podľa právneho poriadku štátu, ktorého je
príslušníkom dieťa.
Poručníctvo
a opatrovníctvo
§ 28
Podmienky vzniku a zániku poručníctva a opatrovníctva nad maloletými sa
spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má maloletý obvyklý pobyt.
Poručnícka a opatrovnícka starostlivosť sa týka zásadne maloletého a jeho
majetku, nech je jeho majetok kdekoľvek.
§ 29
Povinnosť prijať a vykonávať poručníctvo, prípadne opatrovníctvo nad maloletými
sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého je poručník, prípadne opatrovník
príslušníkom.
§ 30
Právne pomery medzi poručníkom, prípadne opatrovníkom a maloletým sa spravujú
právnym poriadkom štátu, v ktorom je poručnícky, prípadne opatrovnícky súd
alebo úrad.
§ 31
Ustanovenia o poručníctve a opatrovníctve nad maloletými platia obdobne, ak ide
o podobné ochranné opatrenia vo vzťahu k osobám nespôsobilým na právne úkony.
Oddiel
2
Postavenie cudzincov
§ 32
(1) Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a
rovnaké povinnosti ako slovenskí štátni občania.
(2) V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako
so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s
príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa
nepoužije.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o majetkové vzťahy, sa použijú
obdobne pre právnické osoby.
§ 33
Dvojaké a neurčité štátne občianstvo
(1) Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za
svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo
slovenské.
(2) Ak je niekto v rozhodujúcom čase zároveň príslušníkom niekoľkých cudzích
štátov, rozhoduje štátna príslušnosť nadobudnutá naposledy.
(3) Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo
štátnu príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú
príslušnosť nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom
toho štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno
zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať,
ako by išlo o slovenského občana.
Oddiel
3
Spoločné ustanovenia
§ 34
Právne oblasti
Ak sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblastí,
rozhodujú o použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.
§ 35
Spätný a ďalší odkaz
Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia
ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu,
možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému
usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.
§ 36
Verejný poriadok
Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto
použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej
republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.
ČASŤ
II
MEDZINÁRODNÉ PROCESNÉ PRÁVO
Oddiel
1 Právomoc
§ 37
Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko
alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
§ 37a
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý
má bydlisko na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo
osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území
Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ,
ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby
poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto
plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
§ 37b
Právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku
skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť
na území Slovenskej republiky,
b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak
trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní,
c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo
organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku
umiestnenú na území Slovenskej republiky.
§ 37c
Právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom
účastníka konania,
a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich
konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí,
b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom
má právomoc konať slovenský súd.
§ 37d
Výlučná právomoc
Právomoc slovenského súdu je výlučne daná
a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom
nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky,
b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných
známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých
sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na
území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky
považuje podľa noriem medzinárodného práva.
§ 37e
Voľba právomoci
(1) Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z
nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci
nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v
prípadoch uvedených v § 37d.
(2) Ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou
zmeniť jeho vecnú príslušnosť.
(3) Dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená.
Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí,
ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode
všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i
pravidelne dodržiavajú.
(4) Ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka,
právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
(5) Vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje
právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola
uzatvorená až po vzniku sporu.
(6) Ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc
slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
§ 37f
(1) Ak slovenský súd nemá právomoc konať, môže na návrh účastníka nariadiť
predbežné opatrenie.
(2) Predbežné opatrenie má právne účinky len na území Slovenskej republiky.
Právomoc
v rodinných veciach
§ 38
(1) V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť
manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc
slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
(2) Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu
je daná:
a) ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v
domovských štátoch oboch manželov, alebo
b) ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo
c) ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť
i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.
§ 38a
Právomoc slovenského súdu na konanie o výživnom je daná, ak má oprávnený alebo
povinný bydlisko alebo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
§ 39
(1) Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná,
ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho
obvyklý pobyt nemožno určiť.
(2) Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o
maloletých utečencov alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej
republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.
(3) Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je
daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku
maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.
Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.
(4) Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva
alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a
povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak
a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu,
manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v
najlepšom záujme dieťaťa.
§ 40
Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom
všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný
súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z
rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý
určí Najvyšší súd.
§ 41
(1) Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ
slovenským občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským
občanom jeden z nich a ak má v Slovenskej republike bydlisko.
(2) Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským
občanom, právomoc slovenského súdu je daná:
a) ak má tu osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov pobyt a ak
rozhodnutie súdu môže sa uznať v domovskom štáte osvojiteľa alebo osvojujúcich
manželov, alebo
b) ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Slovenskej
republike pobyt dlhší čas.
§ 41a
(1) Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej
republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.
(2) Slovenský súd je príslušný rozhodnúť o osvojení aj vtedy, ak v čase jeho
rozhodovania dieťa už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike, ak rozhodol o
zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
§ 42
Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva
(1) Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v
poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má
osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2) Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd
urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o
tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa
slovenského hmotného práva.
§ 43
Právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho
(1) Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.
(2) Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného
práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a
pre majetok tu ležiaci.
Právomoc
v dedičských veciach
§ 44
Právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v
čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v
cudzine, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok
vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam
slovenských justičných orgánov právne následky.
§ 45
(1) Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej
republike,
a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo
slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne
následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa
nevyjadrí, alebo
b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje,
c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.
(2) V ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na
zabezpečenie majetku po cudzincovi.
§ 46
Právomoc vo veciach umorenia listín
Slovenskému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len
vtedy, ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Slovenskej
republike.
§ 47
Vyňatie z právomoci slovenských súdov
(1) Právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré
podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo
osobitných slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike
imunitu.
(2) Ustanovenie odseku 1 platí i ohľadne doručovania písomností, predvolávania
uvedených osôb za svedkov, výkonu rozhodnutí alebo iných procesných úkonov.
(3) Právomoc slovenských súdov je však daná, ak:
a) predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1,
nachádzajúci sa v Slovenskej republike, alebo ich práva na takýchto
nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k
takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného,
b) predmetom konania je dedičstvo, v ktorom osoby uvedené v odseku 1 vystupujú
mimo rámca svojich úradných funkcií,
c) predmet konania sa týka výkonu povolania alebo obchodnej činnosti, ktoré
osoby uvedené v odseku 1 vykonávajú mimo rámca svojich úradných funkcií,
d) cudzí štát alebo osoby uvedené v odseku 1 sa dobrovoľne podrobia ich
právomoci.
(4) Doručenie v prípadoch uvedených v odseku 3 sprostredkuje Ministerstvo
zahraničných vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na
prijímanie písomností, prípadne na obhájenie práv.
Oddiel
2
Ustanovenia o konaní
§ 48
Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov,
pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
Postavenie
cudzincov v konaní
§ 49
Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je
príslušníkom. Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.
§ 50
Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a na
ustanovenie bezplatného zástupcu na ochranu ich záujmov, ak je zaručená
vzájomnosť.
§ 51
(1) Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na
návrh odporcu, aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak
zábezpeku nezloží do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní
pokračovať a konanie zastaví.
(2) Zábezpeku nemožno uložiť, ak:
a) návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo
urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom
alebo že slovenské občianstvo stratil;
b) v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského
občana zábezpeka nežiada;
c) navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej
na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;
d) návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom alebo rozkazom na
plnenie;
e) navrhovateľ je oslobodený od súdnych poplatkov a preddavkov.
§ 52
Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli
vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej
republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.
Zisťovanie
cudzieho práva a vzájomnosť
§ 53
(1) Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia;
pokiaľ mu obsah cudzieho práva nie je známy, môže si za tým účelom vyžiadať aj
informáciu od Ministerstva spravodlivosti.
(2) Ak pri prejednávaní vecí uvedených v § 1 vzniknú pochybnosti, môžu si
justičné orgány vyžiadať od Ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.
§ 54
Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu,
vydané po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými
ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.
Právna
pomoc v styku s cudzinou
§ 55
Pokiaľ nie je ustanovené inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.
§ 56
Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom
právnu pomoc za podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc možno odoprieť:
a) ak urobenie dožadovaného úkonu nespadá do právomoci dožiadaného slovenského
justičného orgánu; ak však jeho urobenie patrí do právomoci iného justičného
orgánu alebo do právomoci iných slovenských orgánov, dožiadanie sa postúpi na
vybavenie orgánu na to povolanému;
b) ak sa žiada o urobenie úkonu, ktorý sa prieči slovenskému verejnému poriadku.
§ 57
(1) Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť
cudzieho orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa
žiadaný postup neprieči slovenskému verejnému poriadku.
(2) Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť i
prísažne. To isté platí, ak je potrebné v cudzine predložiť prísažné vyhlásenie
o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.
(3) Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: "Prísahám na svoju česť, že o
všetkom, na čo sa ma bude súd pýtať, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič
nezamlčím."
(4) Prísaha pre znalcov znie: "Prísahám na svoju česť, že posudok podám
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia."
(5) Ak ide o prísahu následnú, znenie prísahy sa primerane pozmení.
§ 58
Ak cudzozemská písomnosť nie je opatrená overeným prekladom do jazyka českého
alebo slovenského, doručí sa príjemcovi, ak je ochotný ju prijať; príjemcu je
potrebné poučiť, že si musí byť vedomý právnych následkov, aké môžu v cudzine
nastať, ak odmietne písomnosť prijať.
§ 59
(1) Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský
zastupiteľský alebo konzulárny orgán:
a) doručenie osobám v štáte, kde vykonáva pôsobnosť, ak je to prípustné podľa
medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo ak tomu
nebránia predpisy štátu, kde úkon sa má urobiť;
b) doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam
požívajú diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov,
znalcov alebo účastníkov konania;
c) na základe splnomocnenia Ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov,
znalcov a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby
ustanovia dobrovoľne a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má
urobiť.
(2) Slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa
predpisov pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté
účinky, ako keby ich urobil justičný orgán sám.
§ 60
Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom,
ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi
cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.
§ 61
Osvedčenie o slovenskom práve
Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho
práva v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V takomto
osvedčení nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné
použiť zákon na určitú právnu vec.
§ 62
Vyššie overenie listín
K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi
osvedčeným, alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na
žiadosť účastníka pripojí vyššie overenie
a) krajský súd, ak ide o listiny vydané okresnými súdmi, notármi alebo súdnymi
exekútormi so sídlom v územnom obvode krajského súdu, o listiny, ktorých
správnosť osvedčili alebo na ktorých osvedčili pravosť podpisu, ako aj o
preklady vyhotovené prekladateľmi, alebo o posudky vyhotovené znalcami,
b) ministerstvo spravodlivosti, ak ide o listiny neuvedené v písmene a).
§ 62a
Iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine
(1) Osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej
zmluvy alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo
výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný
súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.
(2) Osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine
alebo ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v
ktorého obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v
konaní v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.
(3) Súd na návrh a trovy žiadateľa zabezpečí preklad žiadosti podľa odseku 1
alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.
(4) Podľa odsekov 1 až 3 súd postupuje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva
pripúšťa, aby návrh na výkon tuzemského rozhodnutia v cudzine sa podal súdu,
ktorý rozhodoval v prvom stupni.
Oddiel
3
Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí
§ 63
Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach
uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako
cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len "cudzie
rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými
orgánmi.
§ 64
Podmienky uznania cudzieho rozhodnutia
Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak
a) uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho
štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili
ustanovenia slovenského práva,
b) nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
c) nie je rozhodnutím vo veci samej,
d) účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom
cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo
riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto
podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne
doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil,
že na skúmaní tejto podmienky netrvá,
e) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie
rozhodnutie v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie,
f) uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.
§ 65
Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo
zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan,
a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom,
sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia § 64 písm. b)
až f).
§ 66
(1) Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o
úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak
a) uznaniu bránia ustanovenia § 64 písm. a) až e),
b) dieťaťu sa nedala v konaní vo veci samej možnosť vyjadriť sa, ibaže súd od
vypočutia upustil z dôvodu, že išlo o naliehavú vec alebo dieťa nebolo schopné
s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor,
c) uznanie by bolo s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa v zjavnom rozpore
so slovenským verejným poriadkom.
(2) Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
alebo o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje
do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých
prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.
§ 67
(1) Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia
alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným
výrokom slovenského súdu.
(2) Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave
styku s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo
nariadením jeho výkonu.
(3) Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon
alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje
výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského
súdu. Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia slovenský súd
rozhodne o uznaní takéhoto rozhodnutia vždy osobitným výrokom.
§ 68
Účinky cudzieho rozhodnutia
(1) Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako
rozhodnutie slovenského súdu.
(2) Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach
určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké
právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi
Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.
Konanie
o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
§ 68a
Príslušnosť súdu
Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave, ak ide o cudzie rozhodnutie v manželských veciach,
vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa,
b) okresný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v
ktorého obvode sa zdržuje; ak nie je taký súd, na konanie je príslušný Okresný
súd Bratislava I, ak ide o cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej
starostlivosti alebo o úprave styku s ním,
c) súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena
b).
§ 68b
Účastníci
(1) Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je
oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v
manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a
osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie
rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí,
ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci.
(3) Ak má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo v cudzine, musí si na prijímanie
písomnosti zvoliť zástupcu s bydliskom alebo so sídlom na území Slovenskej
republiky. Ak si ho v určenej lehote nezvolí, budú sa mu písomnosti ukladať na
súde s účinkom doručenia; o tom treba navrhovateľa poučiť.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa použije primerane vo vzťahu k ďalším účastníkom
konania, ak nemajú v Slovenskej republike bydlisko alebo sídlo.
§ 68c
Náležitosti návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
(1) Z návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a
datované. Návrh musí obsahovať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu,
ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho
vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť
a) originál alebo úradne osvedčenú kópiu cudzieho rozhodnutia v plnom znení,
b) potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia alebo o tom, že rozhodnutie už nemožno napadnúť riadnym
opravným prostriedkom,
c) listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania uvedená v § 64 písm.
d), alebo vyhlásenie druhého účastníka, že na jej skúmaní netrvá,
d) úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka.
(3) Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako
15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre
tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. O tomto
následku musí byť navrhovateľ poučený.
§ 68d
(1) Podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho
výkonu alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do
právoplatného rozhodnutia o uznaní.
(2) Ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté
opravným prostriedkom, môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo
o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie), prerušiť toto konanie až do právoplatného rozhodnutia o opravnom
prostriedku.
§ 68e
Pojednávanie
(1) Ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na
uznanie cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd
nemusí nariaďovať pojednávanie.
(2) Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia
súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné
vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského
jazyka.
§ 68f
Rozsah preskúmania cudzieho rozhodnutia
(1) Súd je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých si cudzí orgán založil
svoju právomoc.
(2) Preskúmanie cudzieho rozhodnutia vo veci samej sa nepripúšťa.
§ 68g
Rozhodnutie súdu
(1) O uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia
(zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd
rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.
(2) Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd
vysloví, že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná.
(3) Ak cudzie rozhodnutie obsahuje viaceré výroky a uznanie nie je možné alebo
potrebné pre všetky z nich, súd cudzie rozhodnutie uzná len pri tých výrokoch,
ktorých uznanie je možné alebo potrebné. Čiastočné uznanie rozhodnutia môže
navrhnúť aj navrhovateľ.
§ 68h
(1) Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na
neuznanie cudzieho rozhodnutia v Slovenskej republike.
(2) Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia sa použijú
primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za
vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.
§ 68i
Prechodné ustanovenia
(1) Konania o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí začaté podľa doterajších
predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2) Ak si slovenský súd založil právomoc podľa doterajších predpisov, jeho
právomoc ostáva zachovaná.
(3) Právomoc súdov založená písomnou dohodou strán podľa doterajších predpisov
ostáva zachovaná. Platnosť dohody o právomoci, ktorá bola uzatvorená pred
účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa podľa doterajších predpisov.
Záverečné
ustanovenia
§ 69
Zrušuje sa zákon č. 41/1948 Zb. o medzinárodnom a medzioblastnom práve
súkromnom a o právnom postavení cudzincov v odbore súkromného práva.
§ 70
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Tento dokument pochádza z verifikovanej databázy EPI.